Q & A's

Odpovede na najčastejšie otázky, spracované Niki Kolesárovou, ďakujem!

Martina Marekova Kuipers

Ako a kedy si objavila svoju lásku k šitiu?

Už v detstve ma bavilo šiť a vytvárať si vlastné veci, k šitiu ma priviedla moja babka. Pamätám si, ako som ako dieťa stála pri jej šijacom stroji a posúvala látku pod patku stroja jej starej Singerky a ona nohami manuálne púšťala stroj. Cez také maličké vecičky, ako je oblečenie pre bábiky, som získala základné zručnosti a porozumela som mašine. Keď som mala dvanásť rokov, rodičia mi kúpili šijací stroj, vtedy to bola veľmi  výhodná kúpa, pretože ceny spotrebného tovaru sa zvyšovali a šijací stroj bol výbornou investíciou. Začala som si sama majstrovať, šiť som sa naučila sama, cez úplne ľahučké skúšanie si stehov až po vyberanie strihov z Burdy. Ušila som si svoje prvé kúsky, no veľmi som sa nad tým trápila, učila som sa aj tým, že som si obzerala, ako je ušité oblečenie. Nedostávala som vreckové a chcela som vyzerať inak, tak som bola nútená si sama tieto veci vyhotoviť a to mi vydržalo až po vysokú školu. Vytvárala som si svoje veci, aby som nemusela nosiť to, v čom chodili ostatní.


Ako si sa dostala k prerábaniu oblečenia?

Život ma časom zavial do Veľkej Británie, kde som si pôvodne išla na rok vylepšiť angličtinu. Pobudla som tam šesť rokov. Vyštudovala som MBA, pracovala som v prenájme privátnych nehnuteľností, kde som mala manažérsku pozíciu a potrebovala som dobre vyzerať. Práve vtedy v Británii prevládal veľký konzum, bolo to tesne pred finančnou krízou, ľudia nakupovali a podľahla som tomu aj ja. Nakupovanie trendy kúskov mi zvyšovalo sebavedomie v práci, nakupovala som si oblečenie, ktorým som sa chcela prezentovať ako manažérka. No tým, že som bola vychovávaná v striedmosti, v krajine, kde bol trh presýtený spotrebným tovarom v dostupných cenách som zažila kultúrny šok a rozšupla som sa. Skončilo to tak, že keď som sa sťahovala, mala som okolo 300kg oblečenia a topánok.

Vnútorné som celý čas cítila, že to nie je v poriadku a taktiež som vnímala, že si niečo filtrujem nakupovaním namiesto toho, aby som to riešila v hlave. Do toho som stretla môjho manžela, ktorý je Holanďan a mala som na výber, či ostanem v Británii alebo si všetky svoje kufre zbalím a pôjdem za ním do Holandska. Tam nastal veľký zlom v živote, pretože som z dobre platenej pozície ostala nezamestnaná, úplne bez príjmu, ocitla som sa izolovaná v krajine, kde som nikoho nepoznala. Nevedela som, kam sa idem sťahovať, mesto Arnhem som si len pozrela na mape, kde sa vlastne nachádza. Bola to veľká výzva, ktorú som prijala a rozhodla som sa podstúpiť kvôli môjmu mužovi. Prerušila som kariéru a išla za hlasom svojho srdca.

No v Holandsku manžel chodil do práce a ja som ostala sama doma. Bez práce, príjmu, priateľov, tak som začala niečo robiť, aby som sa nezbláznila. Tým, že som mala tak veľa vecí v skrini, začala som prerábať svoje staré oblečenie na rôzne vecičky. Začala som doslova doma na kuchynskom stole vytvárať drobné veci a doplnky, ktoré som časom predali. Otvorila som si na jednom portáli obchod s názvom Bartinki, ktoré je moja značka dodnes. Je to skomolenina môjho a manželovho mena, on je Bart, ja som Tinki, tak je to vlastne prezývka na spôsob „Brangelina“. Bartinki nás volali ešte naši priatelia v Británii, keď sme spolu začali chodiť.

Ako Bartinki fungovalo, teda ak je myšlienka založená na využívaní starého, aký zdroj materiálov na výrobu modelov si mala?

Moje prvé maličkosti sa z času na čas predali, takže každý ten predaj aj spätná väzba boli pre mňa úspechom. Časom som objavila zdroj lokálnych nechcených materiálov. Holanďania veľmi radi šijú, či už lebo si chcú niečo konktrétne ušiť, alebo ako hobby. Majú veľmi kvalitné látky a mávajú bežné trhy s látkami a priamo v Arhneme je aj jedna z najlepších dizajnérskych škôl v Holandsku a tým pádom aj mnoho študentov. Všetky tie nechcené látky alebo aj poškodené látky, ktoré sa v rámci trhu zle predávajú, prinesú do tohto mesta, pretože študenti to radi využijú na tvorbu. Tí nepozerajú až tak na kvalitu, ako na cenu metráže. Taktiež je v meste turecko-marokánska komunita, ktorí sú tiež zvyknutí šiť si svoje odevy a rovnako pozerajú viac na cenu ako na kvalitu. Týmto spôsobom sa tu nakopí mnoho odpadových látok, ktoré by predajcovia nikde inde nevedeli predať. Spočiatku som nechápala ten princíp, ako funguje a prečo je tam toho tak veľa a prečo je niečo kazové či nekvalitné. Časom som zistila, že textilný odpad v tejto forme je extrémne veľký biznis a sú to zvyčajne rodinné firmy, ktoré s týmto odpadom obchodujú.

Začala som teda využívať aj tieto nové nechcené materiály, šiť vo väčšom a časom som začala spolupracovať s krajčírkou na Slovensku. Otvorila malý obchodík, ktorý neskôr prerástol do väčšieho obchodu, a tak sa postupne vyvinula značka. Celý svoj príjem som vracala naspäť do značky, takže som investíciu ani pôžičku nepotrebovala, je to taký samovybudovaný biznis.

Okrem toho som časom objavila rôzne susedské skupiny na Facebooku, na Slovensku sa tieto staré veci dajú zohnať tiež a ja ich skupujem a používam vo svojich dizajnoch.


Motivuje ťa pri tvorbe nejaká konkrétna téma alebo je nejaký prvok v tvojej tvorbe, ktorý vystihuje Bartinki?

Tvorím srdcom, nemám na tvorbu nejakú formulu, jediné heslo, ktoré mám je „viac je viac“. Najmä to musí byť spravené kvalitne, na túto zásadu si ozaj potrpím, aby kupujúci mal radosť odev nosiť a aby mu to vydržalo. Nepodpísala by som sa pod niečo, čím si nie som istá, to by som považovala za veľkú hanbu.

Či ma niečo vystihuje, neviem, no objavila som lokálne blšáky plné úžasných vintage materiálov a vychytávok či rôznych gobelín. Začala som miešať gobelíny s tým novým v rámci mojej vlastnej estetiky a stalo sa to mojím rukopisom.


Čo bolo hlavným impulzom pre teba, keď si sa rozhodla šíriť osvetu o problematike odevného priemyslu?

Ako sa moja práca vyvíjala, vzdelávala som sa aj ja v tom, aký je súčasný módny priemysel. Móda je niečo vizuálne, niečo, čo nás má pozdvihnúť, no už v súčasnosti to pravda nie je. Módny priemysel sa extrémne zmenil a v momentálnom stave je dlhodobo neudržateľný. Produkuje sa nadmerné množstvo textilu vo veľmi zlých sociálnych podmienkach a s veľmi ťažkými environmentálnymi dopadmi. Tieto veci ma dosť zasiahli a keďže pracujem s módou, išla som ešte viac do hĺbky. Počas mojej práce som sa dozvedela, že padla budova v Bangladéši, bolo to 24. apríla 2013. Stalo sa to, že robotníci v textilnej továrni boli nahnaní pod hrozbou straty práce do budovy, ktorá bola v dezolátnom stave a už praskala. Najprv síce pracovníci odtiaľ odišli s tým, že sa tam necítia bezpečne, ale boli nasilu nahnaní naspäť. Budova sa zrútila a zahynulo 1138 ľudí. Táto tragédia mala dosah na veľmi veľa životov. Vtedy v Londýne vzniklo hnutie Fashion Revolution, ktoré je momentálne najaktívnejšou kampaňou na svete. Učí ľudí sa zaujímať o to, kto stojí za naším oblečením a používa haštag #whomademyclothes. Fashion Revolution je presvedčené, že cez transparentnosť značiek sa môže módny priemysel stať udržateľným a etickejším.

Funguje Fashion Revolution aj na Slovensku? Kde môžeme vidieť jeho aktivity?

Fashion Revolution má na Slovensku zatiaľ veľkú podporu a rýchlo sa rozrastá. Stala som sa jeho koordinátorkou v roku 2018. Vidím, že je tu veľmi veľa práce a našim cieľom je najmä zlepšiť informovanosť verejnej spoločnosti. Chceme sa ale sústrediť na stredné školy a rôzne vzdelávacie aktivity ohľadom módneho priemyslu v rámci škôl, ozrejmiť, aké dôsledky majú naše nákupné rozhodnutia. Myslíme si, že cieliť na stredoškolákov je kľúčové, keďže sa stávajú konzumentmi aj textilného priemyslu a začínajú si vytvárať spotrebiteľské návyky, pretože už majú svoje prvé zarobené peniaze. Chceme, aby aj mladšia generácia videla, čo nakupuje, podporuje, či to vlastne potrebuje a čo je za tým.

Okrem našich aktivít na školách možno aktivity Fashion Revolution vidieť aj počas Fashion Revolution Weeku každý rok v apríli a na rôznych podujatiach počas celého roka.


Aké následky má fast fashion?

Módny priemysel je jedným z top 5 priemyselov, ktoré sa podieľajú na znečisťovaní našej planéty. Pôvodná idea fast fashion bola, že my vo vyspelejších krajinách budeme mať cenovo dostupnejšie oblečenie a podporíme tým ekonomiky v rozvojových krajinách. Bohužiaľ, tento model vďaka ľudskej chamtivosti nefunguje, práve naopak, prehĺbil ešte viac rozdiely medzi chudobou a bohatstvom. Čo je však dosť alarmujúce, súčasná rýchla móda sa pretavila do ultra rýchlej módy. V praxi to znamená, že dizajnérske značky musia mať počas uvádzania novej kolekcie počas Fashion Weekov k dispozícii tovar na predaj okamžite po uvedení na móle, aby neboli kopírovaní a predali v predstihu ešte pre veľkými reťazcami, ktoré ich hneď skopírujú. Nástúp ultra fast fashion spôsobil vznik aj ultra cheap labor, ultra lacnej pracovnej sily. Sme v takom štádiu, že v niektorých miestach Ázie sa zlepšili podmienky práce, čo je skvelé, ale má to taký dopad, že napríklad Čína si môže dovoliť subkontraktovať Etiópiu, kde sa celé farmárske pozemky odkupujú a buduje sa industriálna zóna, ktorá je novou obrovskou fast fashion továrňou. Okrem toho tu máme problém s textilným odpadom, pretože je ho veľa a nevládzeme ho spracovať. V afrických krajinách sa vytvárajú skládky na textil, s ktorými sa nič nedeje, textil sa ďalej nespracováva. Okrem toho ďalším absurdným problémom je nadmerná výroba reťazcov, ktoré veci privezú do predajní a čo sa nepredá, sťahujú na sklady, čo sú v súčasnosti biliónové hodnoty tovaru. Tieto sa ďalej nepredávajú, nič sa s nimi nedeje a reťazce sami nevedia, čo s tým ďalej. Takže súčasný model módneho priemyslu nemá katastrofálny vplyv na sociálnu sféru, ale má obrovské a veľmi zlé dosahy aj na životné prostredie.

Ako môžeme ako spotrebitelia pomôcť?

Zamyslením sa nad tým, či naozaj potrebujem také množstvo oblečenia. Dnes je veľmi populárny aj minimalizmus, takže stačí si otvoriť skriňu a opýtať sa sám seba – čo som nemal oblečené za posledné dva roky? To sú veci, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou nosiť už ani nebudem. Ak si aj do budúcna budeme potrebovať niečo kúpiť, kupujme kúsky, ktoré sú ľahko kombinovateľné, z kvalitných materiálov, pýtajme sa, odkiaľ vlastne sú, kupujme si z overených zdrojov. Sú to trošku náročnejšie veci, ale inak sa to nedá. Informovanosť spotrebiteľa je veľmi dôležitá. V súčasnosti je zmätočné vyznať sa v tom, čo je správne, čo nie, čo ako bolo vyrobené, po týchto informáciách treba pátrať. Treba začať od seba a hlavne znížením miery konzumu. Netreba sa uspokojiť s tým, že veď sa to zrecykluje alebo že niekomu časom darujem. Ten predmet nezmizne tým, že ho posunieme ďalej. Základom je zníženie konzumu.

Veľa vecí v našom šatníku je opraviteľných, môžeme si prešiť alebo prerobiť na niečo iné. Možností, ako sa o svoj šatník starať, je ozaj veľa. Stačí chcieť a hlavne sa do toho pustiť.


Čo je to „etický šatník“?

Nulová odpadovosť v obliekaní neexistuje, podľa môjho názoru, to by sme museli chodiť nahí. Výroba všetkého, bavlny, ľanu a iných organických materiálov, recyklácia... všetko si vyžaduje energiu, ktorá sa tiež z niečoho vyrába. Pri pestovaní, spracovávaní aj tkaní, všade sa vytvára nejaký odpad, nejaká energia, emisie, nejaká stopa sa zanecháva. Takže nulový odpad už z tohto princípu nemôže existovať, čo sa týka odievania. Ale aj tak môžeme v šatníku dopomôcť k etickosti.

Prvá vec, ktorú ľuďom poradím, ak chcú lepší šatník je - otvorte si skriňu a pozrite sa, čo tam máte. Prvý krok je vytriediť si veci, ktoré ste za posledné dva roky mali alebo nemali na sebe oblečené, čo je váš štýl, čo najčastejšie nosíte, čo sa vám hodí/nehodí, či je tam nejaká uniforma alebo pracovný, športový odev, ktorý nosíte... Skrátka kritická analýza vlastného šatníka. Samozrejme, v našom podnebí máme 4 ročné obdobia, čo sú vlastne tri sezóny (jar a jeseň spadajú do jednej kategórie) a tieto tri kategórie točíme a potrebujeme mať v priebehu roka. Po vytriedení šatníka si treba zhodnotiť, že veci, ktoré som za posledné roky nemal na sebe oblečené, môžem posunúť ďalej, prerobiť, darovať... Zvyčajne ak človek nemá vyššie váhové výkyvy, je málo pravdepodobné, že tieto veci budeme vyťahovať. Veci, ktoré majú pre nás emocionálnu hodnotu, po mame, babičke alebo sa nám spájajú s niečím významným, do tejto skupiny, samozrejme, nespadajú. Keď má človek pretriedený šatník, oveľa ľahšie sa mu oblieka.

Keď viete, čo nosíte, pozrite sa, či naozaj potrebujete na konkrétnu sezónu ešte ďalšie oblečenie, tričko, kabát... Ak nevyhnutne áno, dá sa začať tým, že predtým, než pôjdete nakupovať nové, pozriete sa, či sa niečo z vášho šatníka dá prerobiť, opraviť, či si to môžete v rámci rodiny vymeniť. Ak si to neviete prerobiť alebo prešiť, sú lokálne krajčírky alebo známe, ktoré rady šijú, aj to je cesta. Alebo vyskúšať kurz šitia. Ak nevyhnutne potrebujete niečo nové, dnes sú moderné SWAP-y, kde si ľudia navzájom vymieňajú oblečenie, sú aj „second handy“, bazáre na Facebooku, na internete. Je veľa možností, ktoré môžeme využiť predtým, než si kúpime niečo nové.

Ak nevyhnutne potrebujem kúpiť niečo nové, na čo prizerať?

Ak skutočne treba kúpiť niečo nové, malo by to mať základné kritériá:

  1.     Ako to bolo vyrobené, je to etická výroba? Toto je náročné pre spotrebiteľa vyzistiť, také základné indície sú visačky. Ak je na nich uvedené „vyrobené na Slovensku“, je tam určite aj firma a dá sa ľahko vypátrať, ako vyrábajú. Dnes je všetko transparentné, teda tí, čo majú čistý štít si môžu dovoliť byť transparentní. Komunikácia je dnes rýchla, ak vás zaujíma, z čoho bol výrobok ušitý a ako, kľudne sa im môžete ozvať.
  1.    Ďalšia vec je, že ak je na visačke uvedené, že bola vec ušitá v Bangládeši, ako napríklad tričko, ktoré tu mám dnes ja – nemusí to byť hneď negatívne. Toto tričko je „merch“ Novej Cvernovky a má certifikáciu, ktorá pokrýva fabriky, ktoré platia požadovanú mzdu zamestnancom. Nie je ich v Bangládeši veľa a je ich podstatne menej ako tie, ktoré nie sú preverené. Tento certifikát garantuje, že pracovné podmienky spĺňajú štandardy, aké majú byť. Takže aj tričko vyrobené v Bangládeši môže byť eticky vyrobené. Sú rôzne certifikácie, najprv sa pozerajte, z čoho a ako to je vyrobené. Dnes už je aj certifikovaná bavlna/biobavlna je dostupná v bežných reťazcoch, ale nie je biobavlna ako biobavlna. Ak aj bolo oblečenie vyrobené eticky a z biobavlny, no následne chemicky farbené, celý predchádzajúci proces sa vyneguje. Aktuálne sa roztrhlo vrece s certifikáciami, no treba byť pri prihliadaní na ne obozretný, je v nich veľký rozdiel. Najznámejšou je GOTS certifikácia, ktorá pokrýva výrobu, aj kto to vyrábal a ako to vyrábal, aj odpadovosť podniku, a tak ďalej. No je mnoho certifikácií, ktoré si firmy vytvárajú samé alebo si ich na požiadanie vytvoria, proste je to marketingový ťah, volá sa to „greenwashing“.

Čo je to kapsulový šatník?

Kapsulový šatník je zaujímavý koncept, kde si s pár ľahko kombinovateľnými kúskami oblečenia vieme pokryť celý náš šatník, napríklad z pätnástich kusov si vieme vytvoriť 40-50 outfitov. Je ľahko obmieňateľný a zjavne je človek odetý stále v niečom inom. Kapsulový šatník je minimalistický koncept. Jedna značka ho začala rozvíjať aj na Slovensku a je vyrábaný z čisto certifikovaných materiálov, je to veľmi čistá záležitosť. Pre nás, vzhľadom na počasie, treba tri kapsulové šatníky – zimný, letný a prechodný.


Akú radu by si nám dala nám, začiatočníkom, keď sa rozhodneme zmeniť spôsob uvažovania nad svojím šatníkom?

Netreba na seba tlačiť. Treba začať ľahšími krokmi, v ktorých sa nám ľahšie dýcha, aby sme nezlyhali. Ale aj keď zlyháme, netreba z toho robiť drámu, stále môžeme pokračovať. Ak sa nejaký prehrešok z času na čas stane, je to okej. Základ je nepodporovať záležitosti, ktoré nie sú tvorené eticky a je to až do očí bijúce. Podstatnejšia vec je svoju spotrebu znížiť, nevravím o nulovej odpadovosti a úplného minimalizmu, ale zdravej redukcii, o optimalizácii nášho správania a rozhodovania. Tieto koncepty sú si veľmi podobné v tom, že vedú k tej striedmosti, uváženosti toho, čo a ako robíme. Treba si najprv upratať v hlave, skriňa sa nám potom uprace sama.





SIZING
 SIZE BUST WAIST HIPS
S/36 84cm/33" 66cm/26" 90cm/35.5"
M/38 88cm/34.5" 70cm/27.5" 94cm/37"
L/40 92cm/36" 74cm/29" 98cm/39"
XL/42 96cm/38" 78cm/30.5" 102cm/40.5
XXL/44 100cm/39.5" 82cm/32" 106cm/42"
 

BUST

The actual measurement around the fullest part of the bust, not your bra size. For bust size measure around your chest at the fullest point not wearing a padded bra. Make sure to go under your arms.

WAIST

Measure around the smallest part of your waist with one finger between your body and the measuring tape.

HIPS

Do this one in front of the mirror - measure around the widest point of your hips (front view) and be sure to include your bum. Stand with your feet and legs together and try to keep the measuring tape level to the ground while it circles your body.

This is our default standard sizing.
Please feel free to contact us for a made-to-your-size orders!

Stay in touch!

THANK YOU for being with us!

Sign up for our newsletter and you will know how is our work progressing, what are the newest designs in our offer and if there is any special offer on.

We won't spam you, we send them only occasionally!